Južná cesta – dopravná tepna a potreba jej kolaudácie

created by dji camera

Južnú cestu dnes využíva viac ako 20% obyvateľov Marianky a výrazne odbremeňuje Karpatskú, Štúrovu ulicu a Námestie 4. apríla. Bezpochyby ide o komunikáciu užitočnú nielen pre priľahlé pozemky, ale cez vyššie spomínané odbremenenie dopravy aj ostatné časti Marianky. Otázka znie – keďže je táto ulica využívaná – prečo nie je riadne skolaudovaná? Pozrime sa najskôr na pár dôležitých zdokumentovaných okamihov z nedávnej histórie:

  • O umiestnení tejto cesty rozhodla obec v územnom pláne 2006. Investícia mala naplánované 2 časti. Jednou bola kúpa pozemku obcou a druhou výstavba telesa cesty prostredníctvom investorov.
  • Obecné zastupiteľstvo rozhodlo o odkúpení pozemkov (2 700 m2) pre 1. časť južnej cesty za 270 000 € od cirkvi ešte v roku 2011. Zmluvou o odkupe sa malo zároveň zabezpečiť, že peniaze zaplatené za pozemky „zostanú v obci“, t. j. aby sa použili znova do investície realizovanej už zo strany RKC na rekonštrukciu pamiatkovej zóny, t. j. na ďalších verejne dostupných priestranstvách obce (ako aj parkovisko na Karpatskej, premostenie Partizánskej na Panský les a tým vylúčenie dopravy z údolia, ktoré však zásahom z Panského lesa padlo). Cena a záväzok investovať väčšinu prostriedkov v obci bola dohodnutá aj so samotnou RKC a ekonomická komisia arcidiecézy v tom čase odpredaj pozemku pod Južnou cestou tiež odsúhlasila.
  • V roku 2012 obec obstarala projektovú dokumentáciu na Južnú cestu, v roku 2013 vyšlo územné rozhodnutie a začalo stavebné konanie, ktoré nebolo ale riadne ukončené. Zároveň – v rozpore so stavebným zákonom – sa začala aj samotná výstavba telesa cesty, s cieľom urýchliť výstavbu Južnej cesty a realizáciu jej benefitov pre obec.
  • Výstavba sa prerušila v roku 2014 a stavebné konanie uviazlo na viacerých sporoch v priebehu roka 2015. Výstavbu sprevádzali nejasnosti ohľadom jej financovania, ale aj pripomienky k umiestneniu chodníkov, dažďovej kanalizácie, osvetlenia a dopravného režimu.
  • V každom prípade sa postavil len minimálny variant cestnej komunikácie a začalo konanie o dodatočnom povolení stavby. Potom všetky procesy uviazli (v stanoviskách účastníkov, v nejasnostiach, sporoch) a k vydaniu stavebného povolenia už nedošlo.

Cesta ale už slúži občanom, doprava k povoleným novostavbám už prebieha po tejto ulici. Nedostatkami sú nevybudovaný chodník, neexistujúce osvetlenie a dopravné značenie (vrátanie spomaľovačov), pre ktorých prípadnú realizáciu je potrebné cestu skolaudovať.

Kritickou a doposiaľ neprekonanou prekážkou kolaudácie však zostal neusporiadaný vzťah ku pozemkom pod samotným cestným telesom vo vlastníctve cirkvi. Prečo nebola podpísaná (a zaplatená) zmluva schválená obecným zastupiteľstvom v čase, keď existovala dohoda o cene a použití prostriedkov, je nejasné. Vysvetlení dôvodov z oboch strán je niekoľko, v každom prípade žiadna strana nespochybňuje pôvodné parametre ceny a účelu požitia prostriedkov. V každom prípade sa obec s RKC dohodli v roku 2015, že si nechajú vypracovať znalecký posudok, ktorý následne sumu (283 000 €) za pozemky (v stave pred „znehodnotením“ verejnoprospešnou stavbou) potvrdil.

Pre dnešnú situáciu je však podstatné, že sa podarilo obci a RKC vrátiť k rokovaciemu stolu. Keďže pre sprocesovanie takejto dohody je potrebný aktuálny znalecký posudok, bol vypracovaný nový – už ako posudok na pozemky pod existujúcou komunikáciou. Tento samozrejme určuje výrazne nižšiu sumu (58 200 €) ako ten pôvodný a pre riešenie dlho sa ťahajúceho problému nepoužiteľný. Obe strany – obec zastúpená starostom ako aj cirkev majú záujem vrátiť sa k pôvodnej dohode a túto neprehľadnú situáciu v prospech občana vyriešiť.

Označenie (nie pomenovanie) „Južná cesta“

Obecné zastupiteľstvo – poslanci vo finále rozhodnú, či dohodu s Cirkvou o odkúpení pozemku schvália, či obec dodrží dohodu z roku 2011 a zabezpečí sa riadna kolaudácia a rozvoj Južnej cesty. Alebo dohodu zamietnu a napriek ich predvolebnej proklamácií, že je potrebné sa vyrovnať s „krivdami“ minulosti ohrozia zvyšovanie bezpečnosti na tejto ulici a udržia neférový prístup k vlastníkovi pozemkov – cirkvi. V každom prípade pokračujúcej nedohody hrozí, že nám tu vznikne ďalší finančne náročný súdny spor, kde je logické, že obec platiť bude a potenciálne odstavenie prevádzky tejto komunikácie.

Veľmi podstatné na dohode je, že RKC je ochotná celú čiastku za pozemky investovať v obci Marianka – konkrétne v Marianskom údolí. V prípade sporu, akýkoľvek takýto záväzok odpadá a obec o takúto príležitosť príde.

Na záver: Obec a farnosť majú v súčasnosti dobré vzťahy a skutočný záujem o vzájomnú spoluprácu. Teraz navyše cirkev ponúkla na odpredaj obci všetky ostatné pozemky pod starými existujúcimi komunikáciami obce Marianka (za 1 €!). Jedná sa o ďalších bezmála 12 000 m2. Je to príležitosť mať vlastníctvo ako napríklad predpoklad pre financovanie ich obnovy z fondov.

Eugen Jeckel, starosta

(časopis Mariatál jún 2022)