Nežijem v Marianke celý život, nežijem tu ani dostatočne dlho na to, aby som mohla tvrdiť, že Marianku dobre poznám so všetkými pozitívami aj negatívami. Ale Marianka nie je moje prvé bydlisko, a tak môžem porovnávať. A z tohto porovnania Marianka nevychádza dobre.
Sledujem, že je potrebné vyriešiť mnoho kostlivcov v skriniach (súdny spor s advokátskou kanceláriou, nevysporiadané pozemky, pochybné kolaudácie vedúce k zastaveniu základných služieb ako dodávka pitnej vody či pripojenie ku kanalizácii). To sú tak vážne témy, že by malo byť snahou obce ich urýchlene doriešiť, aby nevznikali ďalšie nielen finančné ujmy. S prekvapením štyri roky však pozerám na to, ako obec nekoná, ale vybíja svoju energiu vo vlastných vnútorných bojoch, ktoré sú nepodstatné až malicherné.
Marianka je rozdelená tak, ako celá spoločnosť. Rozdelení sme v rôznych smeroch už tridsať rokov (mečiaristi – antimečiaristi, vaxeri – antivaxeri, konzervatívci – liberáli), v Marianke sa ľudia rozdeľujú ešte aj podľa dĺžky života v obci (staromariančania, novousadlíci). Pritom všetci žijeme v jednom spoločnom priestore a všetci chceme to isté – spokojný život v peknej obci, ktorá poskytuje množstvo dobrých služieb pre všetkých svojich občanov.
Áno, aj my, novomariančania, sme súčasťou komunity Marianky, aj my tu chceme žiť kvalitný život. Preto sa tiež chceme zapojiť do rozhodovania o našej obci – áno, našej, aj ja považujem Marianku za svoju obec. A áno, aj starousadlíci sú súčasťou komunity, aj oni chcú a musia rozhodovať o osude Marianky. Preto je dôležité, aby v budúcom obecnom zastupiteľstve mali obidve skupiny svojich zástupcov, aby sa riešili nielen problémy týkajúce sa všetkých, ale aj špecifické problémy oboch častí obce.
Takže, Marianka, kam smeruješ? Smeruješ k spolupráci a rozvoju alebo aj naďalej k hádkam, nenávisti a tlačeniu problémov pred sebou? Čo tak otvoriť oči, zahodiť zábrany a začať konečne konať. Lebo poctivá práca je to, čo Marianka akútne potrebuje.
